Na začiatku tohto storočia bol vyšľachtený priamo z prepracovania stajňového českého strakatého králika. Český strakoš vznikol v čase, keď postupne vyprchavalo opojenie veľkými náročnými plemenami králikov a chovatelia začali vyhľadávať plemená menšie a skromnejšie.

Ich strakatosť sa nazýva anglická a je riadená alelami na lokuse K. Štandardné strakáče sú heterozygozita so zostavou alel Kk. Vo vrhu sa okrem štandardných heterozygotnzch strakošov objavujú aj neštandardné homozygoti - čierni "kominári" a takmer bieli "mlynári". Ak použijeme k plemenitbe zvierat čiernych a bielych, dostaneme všetko potomstvo v typu strakoš.

Český strakoš čierny je najčastejším farebným rázom. Český strakoš modrý je druhým najpočetnejším rázom. Vyvinul sa z ČŠ čierneho zrejme náhodnou mutáciou. Novším farebným rázom je ČS havanovitý. ČS divoko sfarbený bol prvýkrát vyšľachtený v roku 1946 přikřížením divokého králika.  V tom čase sa objavil aj ČS železitý, práve v týchto vrhoch, zrejme ako náhodná mutácia. ČS Madagaskar a korytnačinou boli vyšľachtené pr Hrdinom a uznaní ako plemeno r. 1972.

Vo vrhu sa nerodia len strakáči, ale aj čierni (tzv. kominári) a bieli (mlynári), ako u všetkých strakoš. ČS je dobrý jatočný králik. Či budú mláďatá vhodné k chovu sa spozná hneď pri narodení mláďat. Mlynári nemajú výraznú kresbu a sú menšie ako kominári a strakáči. Český strakoš je po všetkých stránkach krásne a elegantné plemeno, ktoré stoji za obdiv a chov. Vzhľadom k tomu, že je to kresebné plemeno, je jeho chov pre začiatočníka pomerne náročný.